Voda v životnom prostredí
Voda je život – takto by sme mohli jednoducho charakterizovať význam vody pre
existenciu života na našej planéte. Pre vodné organizmy je nevyhnutnou životnou
podmienkou – životným prostredím. Väčšina organizmov je viazaná na suchozemské
podmienky aj napriek tomu, že život vznikol vo vode. Voda je teda životodarná
tekutina, ktorá vďaka svojím špecifickým vlastnostiam umožnila vznik života.
Voda – životné prostredie rastlín
V stojatých aj tečúcich vodách žijú rôzne mikroskopické a makroskopické druhy
rastlín. Sú známe veľkými kvetmi a širokými listami plávajúcimi na hladine, ďalšie
vynárajú svoje telá nad hladinu. Ich dôležitosť nespočíva vo veľkosti tela alebo
početnosti jedincov, ale najmä schopnosti obohacovať vodu o kyslík a organické
látky. Iné životné podmienky poskytujú stojaté a pomaly tečúce vody. Tečúce vody
sú menej vhodným prostredím pre rast vodných rastlín, pretože silný prúd vody im
nedovoľuje uchytiť sa a rásť.
Vodné rastliny delíme podľa veľkosti na dve skupiny:
1. Sinice
2. Riasy
Sinice a riasy pozorovateľné len pomocou mikroskopu patria medzi tzv. mikrofyty,
vyššie rastliny, ale aj chary nazývané makrofyty. Voľne vznášajúce sa organizmy
tvoria planktón. Súčasťou planktónu sú vírusy a baktérie. Baktérie a vírusy tvoria
bakterioplanktón, rastliny tvoria fytoplanktón a živočíchy zooplanktón. Dôležitou
zložkou fytoplanktónu sú sinice a riasy.
Rozlišujeme tri fázy rozšírenia fytoplanktónu:
1. viac-menej rovnomerný výskyt rias a siníc vo vode
2. nadmerný výskyt fytoplanktónu a vytvorene zákalu vo vode
3. koncentrácia fytoplanktónu a vytvorenie vlastného vodného kvetu
Vodný kvet vo vode produkuje kyslík, ale v noci alebo po odumretí významne
odčerpáva kyslík a uvoľňuje toxíny.
Význam vodných rastlín v prírode a zvlášť pre život vo vode je veľký. Vďaka
prítomnosti zelených farbív sú schopné fotosyntézy, čím obohacujú vodu o kyslík
a zároveň vytvárajú organické látky.
- Vodné rastliny
1. Nostok obyčajný
2. Závitnicovka premenlivá
3. Váľač gúľavý
4. Chara obyčajná
5. Bublinatka obyčajná
6. Salvínia plávajúca
7. Rožkatec ponorený
8. Žaburinka menšia
9. Spírodelka mnohokoreňová
10.Lekno biele Lekno biele
Salvína plávajúca
Váľač gúľavý -->
Autor: Diana Jarábková
Voda – životné prostredie živočíchov
Vodné prostredie je domovom aj veľkého počtu živočíchov. Spolu s rastlinami obývajú
povrchovú a pod povrchovú vrstvu vody. V priebehu vývoja sa živočíchy dokonale
prispôsobili životu vo vode. Niektoré sa prispôsobili aj životu v prúdiacej vode, ktorá je
z tohto hľadiska pre živočíchy prijateľnejším prostredím ako pre rastliny.
Organizmy podzemných vôd
Podzemné vody sú zdrojom zvyčajne najvhodnejšej vody pre vodovody. Voda
z povrchových vôd napája podzemné vody podľa charakteru geologického podložia.
Povrchové vody dostávajú živiny pre rast fotosyntetizujúcich vodných rastlín,
ako aj organické látky, ktoré sa stávajú základom potravy pre organizmy ako sú
baktérie, huby, plesne a živočíchy. Baktériami sa živia prvoky, nimi zase väčšie
mnohobunkovce ako sú rôzne vírniky, vodné červy, kôrovce...
- Vodné živočíchy podzemných vôd
1. Nifargus obyčajný
2. Praobrúčkavka studničná
3. Hlbinovka svetlá
Organizmy povrchových vôd
Planktón tvoria nadnášané vodné organizmy, ktorých pohyby sú viac-menej závislé
na prúde a pohyboch vody. Súbor živočíšnych organizmov v planktóne nazývame
zooplanktón. V planktóne nájdeme organizmy ako sú mikroskopické riasy, prvoky,
vírniky, larvy a dospelé kôrovce. Charakter planktónu je však iný v stojatých
a tečúcich vodách. V stojatých vodách je vyvinutý veľmi dobre, pretože sú tu relatívne
stabilnejšie podmienky. V tečúcich vodách je planktón menej rozvinutý a nachádzajú
sa tu väčšie organizmy obyčajne strhávané prúdom toku. Ryby z planktonických
organizmov konzumujú najmä kôrovce – perloočky a veslonôžky. Perloočky
a veslonôžky sa živia hlavne drobnými riasami, prvokmi a vírnikmi.
- Vodné živočíchy povrchových vôd
1. Korýtko
2. Hubka
3. Rak riečny
Autor: Romana Bartáková
