História vodárenstva
V praveku človek používal vodu iba na pitie a uctievanie bohov. Dejiny zásobovania obyvateľov pitnou vodou sú veľmi staré, už Egypťania, Rimania či Gréci dopravovali vodu z väčších vzdialeností. Pitná voda musela vyhovovať estetickým požiadavkám (nesmela mať zákal, zápach a zlú chuť). Voda, ktorá nevyhovovala bola používaná na zavlažovanie záhrad a na pranie. Zásobovanie vodou má dlhú a bohatú históriu. odnes sa zachovali zvyšky asi 200 antických vodovodov a akvaduktov (napr. trojposchodový akvadukt Pont du Gard, Nimes, ktoré privádzali vodu). Prirodzená potreba vody nútila človeka stavať sídla vždy pri vodnom zdroji.
Na budovanie vodovodov sa používal rôzny materiál. Prvý vodovod podľa dostupných materiálov bol vybudovaný v roku 1930 p. n. l. z kamenných korýt v meste Memfis v Egypte. V Číne sa ako materiál na vodovod používali bambusové rúrky a v Grécku okolo roku 1200 p. n. l., ako aj neskôr, v 7. a v 8. storočí nášho letopočtu arabské vodovody viedli vodu rúrkami z pálenej hliny. Znečisťovanie, hlavne zápach a zákal odstraňovali v usadzovacích nádržiach a na vrstve z čistého piesku. Najznámejšími starovekými vodovodmi sú rímske vodovody. Mnohé z nich sa zachovali dodnes. Mesto Rím malo v roku 300 p. n. l. 14 vodovodov. Do starovekého Ríma prúdilo denne asi 150 miliónov litrov sladkej vody. Ako hlavný zdroj pitnej vody sa využívali horské pramene. V stredoveku sa v Európe budovali rozsiahle mestské vodovody.
Aj na území Slovenska vzniklo viacero takýchto vodovodov. Prvými vodovodmi na území Slovenska boli: vodovod Gróbňa a Turčekovský vodovod pre mesto Kremnicu. Prvá zmienka o verejnom vodovode je pri meste Bardejov z roku 1423. Osobitný význam má aj výstavba vodovodu v Bardejovských Kúpeľoch v 19.storočí. Jeho prívodné a rozvodné potrubia boli vyrobené z dreva. Prvé vodovody v dnešnom poňatí sa na Slovensku budovali v mestách najmä v období 1868 až 1944.
Zdroje: https://www.modraskola.sk/ Vypracoval: M.Fabian